Otvorený list ministerke kultúry Natálii Milanovej

 

   

 

 

Natália Milanová, ministerka,

Ministerstvo kultúry SR,

Nám. SNP č. 33, 813 31 Bratislava

 

 

Vážená pani ministerka,

 

dovoľujeme si Vás, ako zástupcovia profesijných združení reprezentujúcich múzejnú a galerijnú obec Slovenska, osloviť s návrhom pracovného stretnutia k aktuálnym, v súčasnej situácii naliehavým otázkam múzejníctva v Slovenskej republike.

V súčasnosti na Slovensku vykonáva činnosť v rámci celonárodnej siete fondových inštitúcií zohrávajúcich zásadnú úlohu v oblasti komplexnej ochrany a prezentovania predmetov kultúrnej hodnoty s trvalým významom takmer 100 registrovaných múzeí a 25 registrovaných galérií (vrátane pobočiek realizujú svoju činnosť prostredníctvom až 252 pobočiek múzeí, 40 pobočiek galérií).

Ich úlohy v oblasti trvalého uchovania súčastí hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva, ako pri odbornej ochrane, tak i komunikácii objektívneho poznania z ich vedeckého skúmania, sú nezastupiteľné.

Takmer 2 800 stálych zamestnancov týchto inštitúcií priamo či nepriamo výsledkami svojej každodennej práce ovplyvňuje “hmotný odkaz našich predkov i súčasnej generácie”.

Premenené na čísla – ide o vyše 16 miliónov kusov zbierkových predmetov rôznorodého charakteru
s odhadovanou hodnotou vyše 15 mld eur, ktoré múzeá a galérie odborne spravujú vo svojich zbierkových fondoch, pričom samozrejme objem, obsah i hodnota nie je nemenná. V predchádzajúcom roku bol počet platiacich návštevníkov v múzeách a galériách okolo 5 miliónov a príjmy vychádzajúce z návštevnosti sa pohybovali okolo 9 miliónov eur.

Komplexná správa o stave realizácie Stratégie rozvoja múzeí a galérií v Slovenskej republike v rokoch 2013 – 2018 (z júla 2019) alebo úlohy definované v materiáli Akčný plán na roky 2018 – 2020
k Stratégii rozvoja kultúry SR na roky 2014 – 2020
, či Priebežná správa Revízie výdavkov na kultúru
z októbra 2019 vcelku objektívne sumarizujú o. i. i nelichotivý stav slovenského múzejníctva.

Napriek tomu, že zámerom Stratégie rozvoja múzeí a galérií v Slovenskej republike v rokoch 2013 – 2018  bolo “nastaviť ľudské, finančné a materiálne zdroje, odborné procesy a technológie tak, aby sa podarilo zmierniť, a v niektorých prípadoch až zvrátiť súčasné negatívne tendencie v oblasti výkonu základných odborných činností v múzeách a galériách a postupne tieto procesy dostať do rozvojovej fázy“, a napriek zhodnocovanému plneniu tejto stratégie na vyše 70 %, progres týmto smerom v dennej realite múzeí a galérií ku koncu roka 2019 nenastal…

Reálne komplexné dopady súčasnej pandemickej situácie si nedovolíme v tejto chvíli objektívne odhadnúť. Nepochybne však už dnes vieme, že dopad súčasnej situácie na straty z príjmov z tržieb zo vstupného do expozícií, na výstavy a sprievodné podujatia v mesiacoch, ktoré bývajú pre múzeá
a galérie najsilnejšie v ročnom priemere, sú predzvesťou blížiacich sa existenčných problémov. Odhadované poklesy na návštevnosti v období apríl až jún predstavujú v mnohých prípadoch až 40 % z ročného priemeru, a to je pre inštitúcie zarábajúcich si nie na “prilepšenie”, ale v mnohých prípadoch na udržanie podmienok, ktoré zriaďovatelia dlhodobo podceňujú, kritické.

Sídlime na hradoch, zámkoch, v kaštieľoch, účelových budovách i v leteckých hangároch, vo fondoch ochraňujeme od miniatúr po obrovské lietadlá, lode, či celé technologické stavebné komplexy, od prírodnín, cez umeleckohistorické predmety, zbierky výtvarného umenia až po knižničné a archívne fondy. Sme hmotným i duchovným obrazom Slovenska, kultúru nielen uchovávame, ale aj formujeme. Okrem základných múzejných činnosti realizujeme pamiatkovú starostlivosť, náročne obnovy objektov  a sme aj významnými centrami cestovného ruchu.

Pracovníci pamäťových inštitúcií aj v súčasnosti vykonávajú svoje hlavné poslanie. Zbierajú, ošetrujú, uchovávajú, ochraňujú a sprístupňujú  kultúrne, historické a prírodné bohatstvo nielen Slovenska. Konajú svoje základné povinnosti, ktoré sú skôr pred svetom skryté, no o to viac pre svet prospešnejšie. Pracovníci pamäťových inštitúcii vedia, že hoci verejnosť vníma ich prácu len cez prezentačné a propagačné činnosti, tie tvoria iba pätinu ich základných povinností a práce.

 

Veríme, pani ministerka, že návrh na stretnutie s nami prijmete a že jeho výsledok prispeje
k správnemu nastaveniu politiky podpory múzeí a galérií, a to nielen v súčasnej kritickej situácii.

 

S pozdravom.

 

 

V Banskej Bystrici a Bratislave, dňa 8. apríla 2020

za Zväz múzeí na Slovensku:

Iveta Kaczarová, predsedníčka /kaczarova@nmg.sk

0915 802515

za Radu galérií Slovenska:

Renáta Niczová, predsedníčka /riaditel@nitrianskagaleria.sk

037/6579641

za Slovenský komitét ICOM:

Jasna Gaburová, predsedníčka /icom.slovensko@gmail.com

0903 723 579

za Múzejnú a galerijnú radu:

Dalibor Mikulík, predseda / dalibor.mikulik@hradlubovna.sk

0902 653490

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ICOM Kyoto: Múzeá ako kultúrne centrá – budúcnosť tradície

Múzeá ako kultúrne centrá – uchovávatelia tradície pre budúcnosť – pod takýmto názvom sa 1. septembra 2019 začala 25. medzinárodná konferencia ICOM Kyoto 2019.  Konferencie a následne aj valného zhromaždenia ICOM-u sa zúčastnili aj členovia výboru Slovenského komitétu ICOM, zástupcovia múzeí, galérií, zriaďovateľov a univerzít Slovenska. Svoje zastúpenie tu malo Ministerstvo kultúry SR, Slovenské národné múzeum, Slovenská národná galéria, Vysoká škola výtvarných umení a múzeá v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostrediavyšších územných celkov. Celková účasť 4 200 účastníkov zo 118 štátov bola historicky rekordná. Výnimočnosťou bol aj fakt, že aj denná účasť na konferencii bola vopred vypredaná.

Konferencia sa konala v modernom medzinárodnom konferenčnom centre Kyota (Kyoto International Conference Center). Autor architektonického  projektu konferenčného centra Kengo Kuma bol aj jeden z hlavných prednášajúcich. Kengo Kuma je aj autorom projektu štadiónu letných olympijských hier Tokyo 2020.

Kyoto predstavuje tradičnú tvár Japonska. So svojimi 17 miestami zapísanými na zoznam svetového dedičstva UNESCO, viac ako tisíckou  budhistických chrámov a viac než štyristo šintoistickými svätyňami patrí ku kultúrne najbohatším mestám sveta. Zatiaľ čo ostatné časti Japonska  sa vrhli do víru modernej doby, Kyoto si žije ďalej po starom. Aj vďaka neopísateľnému genius loci tohto mesta bola konferencia plná kreatívnej diskusie a nápadov.

Slávnostný otvárací ceremoniál konferencie začalo hudobné predstavenie mníchov z budhistického kláštora. Účastníkov privítala prezidentka ICOM-u Suay Aksoy. Vo svojom príhovore uviedla, že ochrana kultúrneho dedičstva, jeho udržateľnosť a zmena klímy sú najdôležitejšími témami pre ICOM, pričom zároveň zdôraznila význam demokratickej a vysoko transparentnej diskusie. Počas otváracieho ceremoniálu zazneli slávnostné pozdravy  od korunného princa Japonska Akishina a princeznej Kiko. Korunný princ vo svojom slávnostnom príhovore vyslovil nádej, že múzeá na celom svete sa budú rozvíjať a napredovať ešte viac, lebo ako centrá kultúry a výskumu zohrávajú významnú úlohu interpretácie ľudského dedičstva, a tým kladú základy rozvoja pre budúcnosť. Ďalšie pozdravy odzneli od  ministra školstva, kultúry a vedy Masahiko Shybayama, riaditeľa ICOM Kyoto 2019 Johei Sasakiho a prezidenta mesta Kyoto Yamashina – ku. Po odznení slávnostných príhovorov sa konalo divadelné predstavenie počas ktoré bolo sprevádzané hrou na bubon Okura Genjiro – ručný bubon z obdobia Edo, ktorý je súčasťou národného pokladu Japonska, uložený v zbierkach Kjotského národného múzea.

Na konferencii bolo predložených niekoľko prelomových návrhov, o ktorých sa má v budúcnosti  diskutovať a rozhodovať. Jedným z najdiskutovanejších návrhov bola nová definícia múzea. Návrh novej definície múzea pripravoval pracovný tím z radov múzejníkov  od roku 2016 a na rokovanie valného zhromaždenia bola predložená v tomto znení:

Navrhovaná nová definícia múzea: „Múzeá sú demokratizujúce, všeobsažné a polyfonické priestory na tvorivé rozhovory o minulosti a budúcnosti. Identifikujú a posudzujú aktuálne konflikty a výzvy, uchovávajú artefakty a vzorky v dôvere spoločnosti, chránia rozmanité spomienky pre budúce generácie a zaručujú všetkým ľuďom rovnaké práva a rovnaký prístup k dedičstvu. Múzeá sú neziskové. Sú participatívne a transparentné, aktívne spolupracujú s rôznymi komunitami a pracujú pre ne, aby zhromažďovali, uchovávali, skúmali, interpretovali, vystavovali a približovali svet s cieľom prispieť k ľudskej dôstojnosti a sociálnej spravodlivosti, globálnej rovnosti a svetovému blahobytu.

Z dôvodu nedostatku času na diskusiu a pripomienkovanie jednotlivých národných komitétov bolo nakoniec schvaľovanie novej definície múzea presunuté na jún 2020, počas valného zhromaždenia v Paríži. Tento dokumenty považuje ICOM sa prelomový a jasný odkaz smerom k politikom, vládam a verejnosti. Nová definícia múzea má v sebe reflektovať úlohy a povinnosti múzea v 21. storočí.  Aké má byť múzeum v 21. storočí, aké má plniť úlohy smerom k verejnosti a čo bude jeho poslaní ostali základnými otázkami, na ktoré je potrebné v najbližšej dobe zodpovedať.

Aktuálnou témou konferencie bol aj blok prednášok s názvom Múzeá v čase živelných pohrôm.

Blok bol venovaný živelným pohromám a požiarom, ktoré zničili a deštruovali kultúrne dedičstvo nevyčísliteľnej hodnoty. Okrem hroziacich požiarov historických objektov sa upozorňovalo aj na iné živelné pohromy, ako sú hurikány, tsunami či zemetrasenia. Tento blok prednášok bol mimoriadne aktuálny aj pre Slovensko. Na pripomenutie sme si ihneď spomenuli na vyhorený hrad Krásna Hôrka, či požiar kaštieľa Kunerad.

Prednášajúci v téme s názvom Kultúrne dedičstvo v plameňoch – Kto bude ďalší? zamerali svoju pozornosť na požiar v Brazílskom národnom múzeu v Rio de Janeiro, požiar katedrály Notre-Dame v Paríži, hurikán Mária  na Kostarike, zemetrasenie v Írsku. Samotná prednáška bola venovaný ničivým následkom tsunami na kultúrne dedičstvo. Výstupom tejto časti konferencie bude vytvorenie mapy rizikových oblastí s prihliadnutím na ohrozené kultúrne dedičstvo. Zdôraznená bola ešte  profesionálnejšia kooperácia všetkých zložiek záchrany kultúrneho dedičstva v prípade požiarov a živelných pohrôm, a to od múzejníkov, cez hasičov, profesionálov, regionálne vlády a inštitúcie. Zaujímavosťou bolo, že múzea pri týchto nepredvídateľných pohromách – katastrofách neboli prezentované iba zo strany poškodených, ale aj zo strany tých, ktorí poskytovali pomoc a morálnu podporu poškodeným. Tento konkrétny príklad bol prezentovaný Múzeom Museo de Arte de Ponce v Portoriku.

Veľká pozornosť sa venovala múzeám ako základnou substanciou lokálneho rozvoja. Tento blok bol za účasti OECD, ktorého zástupkyňa nazvala múzea a kultúrne dedičstvo srdcom ekonomiky.

Už dnes sa môžeme tešiť a držať palce kolegom z Českej republiky, kde sa bude konať najbližšia 26. medzinárodná konferencia ICOM – Praha 2022.

PhDr. Dalibor Mikulík

Revolúcia: nežná x digitálna – digitálne a sociálne média v múzeách 30 rokov po

ICOM SLOVENSKO v spolupráci s ICOM ČESKO, ICOM RAKÚSKO

organizuje v Bratislave medzinárodný seminár

6. – 7. november 2019

Revolúcia: nežná x digitálna – digitálne a sociálne média v múzeách 30 rokov po

Webstránka konferencie

Registrácia

Miesto konania: Zimná jazdiareň Bratislavského hradu, Slovenská národná galéria

V roku 2019 si pripomíname tridsať rokov od pádu železnej opony, ktorý priniesol i zmeny v paradigme nazerania na informácie a ich význam. Sloboda získaná po roku 1989 bola v štátoch bývalého socialistického bloku vnímaná najmä ako sloboda slova a zdieľania informácií.

Múzeá, ktoré nie sú iba strážcami predmetov, ale aj informácií, začali postupne na ich uchovávanie a šírenie využívať digitálne technológie meniace spôsob akým verejnosť vyhľadáva a používa informácie – aj o kultúrnom dedičstve.

Ako múzeá túto skutočnosť reflektujú? Aké nástroje pre zmysluplnú komunikáciu múzeí prostredníctvom digitálnych technológií existujú? Ako prepojiť virtuálny svet so svetom múzejných expozícií a výstav, v ktorom ide najmä o sprostredkovanie reálneho zbierkového predmetu? Majú múzeá nastavené efektívne stratégie vedúce od kamenného múzea k tzv. rozšírenému múzeu, ktoré minimalizuje geografické, časové a finančné bariéry on-line sprístupňovaním zbierok a informácií?

Na druhej strane hyperkonektivita prostredníctvom sociálnych sietí prináša nový fenomén: okamžitú reakciu, skratkovité vyjadrovanie, skrytú identitu, čím otvára priestor na zneužívanie zverejnených informácií k dezinterpretáciám a prekrúcaniu historických faktov. Dokážu múzeá v takomto prostredí obstáť? Aká je ich úloha v boji proti tzv. fake news a za zachovanie demokratického systému?

Praktické informácie

Z verejných zdrojov podporil:

Partneri: